Koniec éry polovičných mužov

 Prečo by sme už nemali nikoho "dostavovať"

V živote každej ženy, ktorá v sebe nesie hlbokú schopnosť milovať a starať sa, nastane zlomový moment. Je to chvíľa, kedy si uvedomí, že jej láska nie je bezodný prameň, z ktorého môže piť ktokoľvek bez toho, aby doň niečo priniesol. Mnohé z nás vyrastali v presvedčení, že byť "dobrou ženou" znamená byť tou, ktorá všetko pochopí, všetko odpustí a každú medzeru v partnerovom charaktere či živote zaplní svojím vlastným svetlom.

Stali sme sa "stavebnými firmami" na cudzie šťastie. Ak partner priniesol len polovicu seba – len svoje neistoty, finančnú a osobnú nezodpovednosť alebo emočný chlad – my sme zvyšok "dostavali". Verili sme, že ak budeme dosť jemné, dosť snaživé a dosť podporujúce, on sa jedného dňa skompletizuje.

Jemnosť nie je slabosť, je to vzácny dar

Najväčším darom ženy je jej schopnosť vytvárať teplo, blízkosť a bezpečie. Je to tá mäkká, vyživujúca energia, ktorá robí zo vzťahu domov. Ale táto jemnosť potrebuje pevnú nádobu, v ktorej môže prekvitať. Tou nádobou sú naše hranice a partnerova celistvosť.

Keď investujeme svoju drahocennú energiu do niekoho, kto je "polovičný" – kto sa len vezie, kto si drží odstup alebo kto nás necháva finančne a emočne v neistote – naša jemnosť začne vysychať. Meníme sa na unavené, nahnevané bytosti, pretože niekde hlboko vnútri cítime, že sme sa stali "záchranným kolesom" namiesto partnerky.

Byť jemnou a milujúcou ženou neznamená byť charitou pre mužov, ktorým sa nechce dospieť. Jemnosť je dar, ktorý potrebuje bezpečný priestor, nie niekoho, kto ho vysaje do poslednej kvapky. 

Hľadanie celistvosti, nie dokonalosti

Tento nový postoj nie je o tvrdosti. Nie je to boj proti mužom. Je to o hľadaní skutočného partnerstva. Nechceme dokonalých hrdinov z filmov, chceme mužov, ktorí sú prítomní vo všetkých svojich zložkách:

• Sila, ktorá nás neničí: Muža, ktorý stojí na vlastných nohách, aby sme si my mohli vedľa neho občas dovoliť tú luxusnú vec – oddýchnuť si.

• Srdce, ktoré sa neskrýva: Partnera, ktorý nečaká, že komunikáciu a blízkosť budeme "vyrábať" len my, ale ktorý do spoločného priestoru vkladá rovnakú dávku úprimnosti. 

• Netúžime po  sľuboch, ale  činoch. Ak niekto do vzťahu nevkladá rovnakú dávku úprimnosti a stability, v podobe činov nie je to partner. Je to dieťa, o ktoré sa netúžime starať.

• Zodpovednosť ako prejav lásky: Človeka, ktorý chápe, že jeho životná, osobná  a finančná stabilita nie je len jeho vecou, ale prejavom úcty k nám a k našej spoločnej budúcnosti.

Odvaha povedať: "Zaslúžim si viac"

Priznať si, že nás už nebaví byť tými, ktoré "ťahajú za dvoch", nie je prejavom arogancie. Je to návrat k sebe. Je to moment, kedy si dovolíme tú najženskejšiu vec na svete: prijímať.

Dovoľme si byť tými, o ktoré sa niekto snaží. Dovoľme si nechať priestor tichu, aby ho partner mohol vyplniť činom. Ak niekto prináša len polovicu – len nohavice bez obsahu, len sľuby bez váhy – naše srdce si zaslúži, aby sme sa otočili a kráčali ďalej.

Pretože celistvá žena už nemá čas opravovať polovičných mužov. Má čas len na to, aby kvitla po boku niekoho, kto ju dokáže udržať v náručí bez toho, aby sa pod ňou zrútil. Buď kompletne, alebo vôbec. Naša duša si už nič menej nepýta.